Kolišni elektrainžynier žyvie adzin, atrymlivaje piensiju pamieram u 3600 jeŭra i aščadžaje absalutna na ŭsim, u tym liku na ježy, vopratcy i adpačynku. Uzimku jon aciaplaje dom draŭnianymi adkidami z pamyjnicy. U jaho niama mabilnaha telefona, a adzinyja bujnyja vydatki — noŭtbuk i dostup u internet, kab vieści spravy i hladzieć u jutubie biznes-lekcyi.

«Ja žyvu aščadna, tak ja vychavany! — kaža niemiec. — Na ježu ja nie vydatkoŭvaju navat 5 jeŭra na miesiac. Moža, kuplu trochi aleju dla smažańnia ci niešta jašče, kali skončycca. Ale bolšuju častku ježy ja znachodžu ŭ śmiećci. Ludzi marnatraŭnyja i vykidajuć stolki, što možna prakarmić cełuju siamju! Naprykład, kuplajuć pačak sasisak, źjadajuć adnu, a astatniaje prosta vykidajuć».

Ahladalniki Bild nazyvajuć jaho «samym dziŭnym miljanieram Hiermanii». Biznes-madel Chajnca składajecca ŭ kupli i zdačy ŭ arendu damoŭ. Piensijanier havoryć, što heta najlepšy sposab vyratavać aščadžańni ad inflacyi. Niadaŭna jon naźbiraŭ 700 000 jeŭra i kupiŭ na ich užo dziasiaty dom.

Usie damy znachodziacca pobač, kab mužčyna moh abjazdžać ich na rovary. Jon sam robić uvieś patrebny ramont dla ich žycharoŭ. Buchhałtarskija knihi z dakładnymi padlikami raskidanyja na padłozie jaho doma — jon nie choča vydatkoŭvać hrošy na palicu.

Čytajcie taksama:

Błohier z entuzijazmam pakazaŭ, jak charčavacca za 9 rubloŭ na dzień

«Pryjazdžajuć navat z horada, kab na svaje vočy ŭbačyć hety «łakšery chaus». U Hrodnie siamja «pluškinych» žyvie praktyčna pad adkrytym niebam na zachłamlenym učastku

Vada sa stoli kapała miesiac, ale ŭ kvateru źvierchu było nie patrapić — tam nichto nie žyŭ hod. Voś jak rašyli prablemu

Клас
33
Панылы сорам
43
Ха-ха
11
Ого
23
Сумна
7
Абуральна
6